Vedec drží v ruke jablko. Vidí, že ak pohne rukou, jablko spadne.
Skúša to s kameňom a vidí, že odpadáva, skúša to s kusom dreva a to isté....
Skúša to s množstvom rôznych materiálov a vidí, že vždy padajú.
Na základe týchto experimentov zovšeobecňuje a hovorí: "Zem priťahuje VŠETKY materiály". (To je teória: niečo, čo vedec tvrdí na základe pozorovaní).
Nevyskúšal "všetky", pretože to nie je možné, nemôže zhodiť všetky kamene zo Zeme. Urobil len niekoľko pokusov, ktoré považuje za dostatočné.
Veda (s výnimkou matematiky, preto sa nazýva "exaktná veda") nikdy nehovorí, že "takáto teória je pravdivá", pretože to nie je možné dokázať. Hovorí len "na základe experimentov, ktoré sme vykonali, a na základe našich poznatkov je táto teória pravdivá".
Ale zajtra sa môže objaviť:
Experiment s kameňom, ktorý netestovali a ktorý nespadol.
Niekto, kto vie viac a berie do úvahy niečo, čo predchádzajúcim ani nenapadlo, že by to mohlo mať významný vplyv.
(Pozri vysvetlenie nižšie).
Bojisko medzi pravdou a lžou bez jasného a istého víťaza.
S výnimkou matematiky, kde je pravda dokázaná istým a nevyvrátiteľným spôsobom, v ostatných vedách to tak nie je, pretože sú to "experimentálne" vedy, to znamená, že objavujú viac alebo menej pravdy v závislosti od množstva úsilia, vedomostí a vôle, ktoré sa do experimentov vkladajú. To znamená (a je to zrejmé), že sa nemôžeme uspokojiť s 20 štúdiami, ktoré potvrdzujú, že konzumácia tuniaka je dobrá na plešatosť, pretože musíme tiež vedieť, kto tieto štúdie financoval, koľko plešatých ľudí bolo testovaných, ako dlho atď. Príkladom je nespoľahlivosť lekárskych štúdií, ako to odsudzuje Dr. Gérvas.
Vedy, ktoré sa zaoberajú živými bytosťami (poľnohospodárstvo, medicína, veterinárna medicína, psychológia, sociológia...), majú ťažšie vypracovať pravdivé teórie, pretože živé veci sú oveľa zložitejšie ako mŕtve.
Teória: "Tým, že jeme také a také kyslé veci, zvyšujeme kyslosť nášho tela". Ale ukázalo sa, že citrónová šťava, dobre kyslá, každý akceptuje, že robí opak.
Ukázalo sa, že pôdne baktérie sú schopné uskutočňovať transmutácie chemických prvkov (pri izbovej teplote), o ktorých nikto nevie, ako sa dejú, ale je dokázané, že sa dejú (ako ukázal Kervran).
Existujú ľudia, ktorí pre vedu nevysvetliteľne žijú bez jedla, levitujú, vidia so zakrytými očami,...
Existujú zariadenia, ktoré nesporne fungujú, ale oficiálna veda nevie ako, ako napríklad toto zariadenie proti vlhkosti v stenách.
Pozri tiež "zázraky, ktoré dokáže telo", nie je známe ako. Alebo "mozgová smrť nie je smrť". Alebo ako prežili psy, a to bez zjavného poškodenia mozgu, ktoré Quinton (a iní novší výskumníci), úplne vykrvácali až do zrušenia zornicového reflexu; pretože istý čas boli bez krvi alebo červených krviniek (čo sú teoreticky tie, ktoré prenášajú kyslík do mozgu).
Teórie, ktoré sa týkajú hmotných vecí, sú spoľahlivejšie ako tie, ktoré hovoria o nehmotných veciach.
Keď Hamer hovorí: "Vždy, keď je v mozgovom CT škvrna, na takomto mieste je takáto choroba", je to teória, ktorú možno ľahko overiť, či je pravdivá alebo nie. Keď povie: "Vždy, keď je škvrna na CT mozgu na takom a takom mieste, je tam taký a taký emocionálny šok", nuž to je ťažšie dokázať. Niektoré korelácie choroba/psychický šok urobil na základe rozhovorov so svojimi pacientmi. Ale ako psychológ sa môže mýliť a vidieť v pacientovi niečo, čo tam nie je, rovnako ako pacient je schopný klamať sám seba a nevidieť v sebe niečo, čo tam je, alebo vidieť niečo, čo tam nie je. Ťažšie je pomýliť sa alebo oklamať materiálne veci.
Vzhľadom na zjavné ťažkosti je pre vedu veľmi ťažké nájsť teórie, ktoré by pokrývali udalosti vzdialené v čase. "Máte glaukóm, pretože ste v detstve jedli veľa šalátu" (veľmi ťažko vypracovateľná teória). Keď sa objavili mobilné telefóny (mobilné telefóny), je jasné, že to nebolo pred 50 rokmi, keď sa dokazovalo, že z dlhodobého hľadiska nie sú pre ľudí škodlivé. Boli uvedené na trh hneď, ako sa im zachcelo.
Ďalším problémom vedy pri vytváraní pravdivých teórií je, že nie je možné niečo pozorovať bez toho, aby sa to viac či menej zmenilo. (Aké ťažké je pre prírodovedcov zvyknúť si na prítomnosť zvierat, ich kamier atď.) V súkromí nehovoríme to isté, čo keď nás zaznamenáva kamera. (Dokonca aj hmotné častice sa menia, keď ich pozorujeme - Heisenbergov princíp).
Vedec si pri vypracovávaní teórie nikdy nie je istý, či nezabudne na dôležitý faktor. Navyše, aby overil platnosť svojej teórie, môže neúmyselne zvoliť určité experimenty, ktoré ju nevyvrátia, a keby zvolil iné, vyvrátili by ju, pretože možno tie druhé by mali väčšiu relevanciu k faktoru, na ktorý zabudol. Hypotetický príklad: Vedec vypracuje teóriu, hypotézu: "čím viac mlieka, tým horšie kosti". Aby ju overil, sleduje život 1 000 ľudí a vidí, že potvrdzuje jeho teóriu. Ale možno tento vedec sledoval životy 1 000 žien liečených chemoterapiou. Keby skúmal 1 000 ľudí bez tejto liečby, možno by sa jeho teória nepotvrdila. Okrem chyby pri výbere ľudí na štúdium možno (pre istotu) škodí kostiam aj cukor, ktorý si ľudia dávajú do mlieka. Faktor, na ktorý zabudol a ktorý je možno relevantnejší ako ten, ktorý si vybral.
Ako sme už videli, keď hovoríme o tom, ako veda vypracúva teórie, je oveľa jednoduchšie dokázať, že niečo je nepravdivé (stačí nájsť experiment, ktorý teóriu nenapĺňa), ako dokázať, že niečo je pravdivé. To druhé sa dá urobiť len pomocou matematiky. Pretože, ako bolo povedané na začiatku, ostatné vedy vypracúvajú len viac alebo menej pravdivé teórie, nikdy nie stopercentne pravdivé. V každom odbore je oveľa ľahšie odhaliť lož ako nájsť pravdu (skôr chytíte klamára ako lamača).
Veda nie je schopná určiť, čo sa nachádza na určitom mieste (napr. vo vzduchu v miestnosti). Dokázala by (s veľkým úsilím) určiť zloženie v základných chemických prvkoch (asi 100), ale nie je schopná nájsť zložené látky (ktorých je nespočetné množstvo). Je to preto, že neexistuje žiadne "sito", cez ktoré by vedec prešiel vzduch a videl, "čo v ňom zostalo". Vedec musí pre každý typ chemického prvku alebo zloženej látky, ktorú chce zistiť, urobiť iný pokus. Nadľudská úloha. Navyše by to mohol zistiť z odobratej vzorky, ale nie zo všetkého vzduchu v miestnosti.
To sa nedá povedať: "toto je bez kontaminantov". Môžete len povedať: "neobsahuje tento zoznam znečisťujúcich látok, ktoré sme analyzovali". Ako príklad Dr. Roger Hodkinson na svojej webovej stránke uvádza, že "je filozoficky nemožné dokázať, že "niečo" nie je prítomné".
Je jednoduchšie dokázať, že niečo "je". Je ťažšie dokázať, že niečo "nie je". "Ten a ten ukradol." Je ľudsky možné, ľahké, nájsť niekoľko faktov, ktoré to dokazujú. "Ten a ten nekradol." Nemožné dokázať, ak nemáme dôkazy o všetkých momentoch jeho dospelého života. "Mobilné telefóny - mobily - sú škodlivé". Bolo by možné to dokázať. "Mobilné telefóny - mobilné telefóny - nie sú škodlivé". Nedá sa to dokázať, pretože existuje nespočetné množstvo spôsobov, ako by sa to mohlo stať, a navyše ovplyvňujú živé bytosti, o ktorých vieme oveľa menej ako o mŕtvych materiáloch.
Teórie, ktoré nemožno dokázať ani vyvrátiť: "Dnes prší, pretože Marťania otvorili kohútik", "dúha sa objavuje, pretože sa páči vtákom". Nech sú akokoľvek krásne, nie sú vedou.
Vedci sa zvyčajne nedopúšťajú tohto omylu, ale my sa často dopúšťame: pretože vidíme, že jedna vec sa deje po druhej, veríme, že prvá je príčinou druhej. To môže, ale nemusí byť pravda. Ale predovšetkým, keď máme do činenia so živými organizmami, je veľa možností, že sa mýlime. Vedci robia veľa pokusov, kým niečo potvrdia, my s jedinou skúsenosťou sa niekedy odvážime niečo potvrdiť. Napríklad: "Toto hnojivo bolo pre rastliny dobré, pretože narástli viac ako minulý rok" (možno aj z iných dôvodov, napríklad kvôli väčšiemu množstvu dažďa). "Tento liek mi prospel" (možno som sa vyliečil napriek lieku, a keby som ho neužíval, vyliečil by som sa skôr).
"Tento liek vyliečil toho a toho, určite vylieči aj mňa." Možno zabúdame (alebo nepoznáme) na mnohých iných, ktorým sa "nedarilo" a stratili drahocenný čas alebo im to dokonca uškodilo, prípadne im to uškodilo dlhodobejšie a nepozorovali to alebo sa s tým nestotožnili.
Pri všetkých uvedených ťažkostiach, ktoré má veda pri hľadaní pravdy, to neznamená, že nemusíme hľadať najpravdivejšiu teóriu, že musíme akceptovať jednoznačne falošné teórie. Hľadajme pravdu (len tá nás oslobodí, lož nás zotročuje). Dávajme si pozor, aby sme neprijímali falošné teórie, ktoré umocňujú nevyhnutné ťažkosti vedy, aby zakryli jej zlyhania, frázami ako "každý prípad je svet", "každý sme iný", "nikto nie je dokonalý",.... A pochopme, akú časť pravdy a lži tvoria frázy ako napr: "vedecky dokázané", "bez škodlivín", "bez vedľajších účinkov", "slúži ako prevencia",...
(Hovoriac o tom, čo fyzikálna teória je a čo dokáže): "A toto je stupeň poznania sveta, ktorý môžeme očakávať od fyzikálnych teórií, ten, ktorý môžeme očakávať s použitím prostriedkov a schopností, ktoré má človek k dispozícii, ktorými sú rozum, logika, matematika, pozorovanie .... Nemôžeme teda povedať, že presne odhaľujeme skutočný svet, jeho fungovanie, hoci práve to máme v úmysle. Nikdy si nemôžeme byť istí, či sme skutočne dospeli k úplnému opisu, a to ani v tých častiach nášho poznania, o ktorých sa domnievame, že sú istejšie. Nikdy si totiž nie sme celkom istí, či sa naše vymyslené znaky, fyzikálne pojmy, ktorých vlastnosti sú fyzikálnymi teóriami, presne podobajú skutočným objektom, ktoré chceme opísať. Preto si mnohí ľudia už ani nekladú otázky o skutočnej realite. Stačí im vedieť, do akých hraníc fyzikálna teória opisuje vnímanú realitu, do akých hraníc môžu fyzikálnu teóriu použiť na predpovedanie správania sa časti sveta, o ktorom predstierajú, že ho pomocou nej poznajú." ( Zdroj)
Tu (v dolnej časti stránok) informujeme o zmenách na tejto webovej stránke. |
Práca prebieha. |
