Aby sme dobre žili, ako je vysvetlené v tomto inom článku, mali by sme nielen správne chápať choroby (vedieť, čo vysvetľuje Hamer), ale aj mať správny všeobecný prístup k svojmu životu (ktorý je zároveň najjednoduchší a najúčinnejší).
Myslím si, že to dobre vystihuje táto metafora dáždnika.
Existujú dva spôsoby, ako udržať dáždnik vo vzpriamenej polohe a v rovnováhe:
držať ho dvoma prstami za špičku a nechať ho tak vlastnou váhou zvisle.
Zatlačenie koncov rebier. Pracuje veľa (teraz tlačí viac ako jeden prút, ktorý zostal nízky, potom ďalší, ...) a so zlým výsledkom, pretože dáždnik je vždy nevyvážený pohybujúci sa. (Ak vezmeme dáždnik za rukoväť, pôsobíme rovnakou silou ako pri tlačení koncov prútov, pracujeme rovnako, ale z iného miesta).
Prvá možnosť zodpovedá tomu, kto kladie Boha do centra svojho života (nielen slovami), druhá zodpovedá tomu, kto sa snaží udržať rovnováhu vo svojom živote pomocou "trikov", aby poznal veľa vecí, ale nie tie najdôležitejšie.
Z telesného hľadiska je zachovanie rovnováhy vo všetkých meniacich sa životných podmienkach (prostredie - zima, teplo,... -, vzťahy - hádky -, sociálne - nezamestnanosť -,...) zachovaním zdravia.
Rovnováha tela aj duše je predpokladom toho, aby sme mohli konať veľa a dobre. Ak sme chorí, môžeme urobiť len málo. Ak sme zdraví, ale ľahko sa rozčúlime, tiež neurobíme veľa dobrého, pretože plytváme svojím časom a energiou, ako aj energiou iných.
Dáždnik je naše telo a duša. Udržiavanie tela v rovnováhe (zdravého) nám pomáha udržiavať rovnováhu duše, ale nemusí to stačiť.
Dva prsty, ktorými držíme dáždnik, sú dve odpovede na dve základné otázky: kto sme a čo tu robíme (sme Boží synovia, ak sme pokrstení, sme v milosti a sme tu, aby sme vzdávali Bohu slávu).
Nič nám nepomôže mať zdravé telo a život bez ťažkostí, ak nevieme, čomu ho venovať, alebo ho venujeme nesprávnej veci, ako ten, kto si (bez toho, aby to vedel) vezme zlodeja za spoločníka na cestách.
Tieto dve pravdy sú základom nášho dobrého života:
slúžia nám na udržanie rovnováhy vo všetkých nevyhnutných ťažkostiach života;
slúžia nám na rozhodnutie, čo urobiť s predchádzajúcim zostatkom.
Tieto dve pravdy sú najdôležitejšie. Svätá Bernadeta (lurdská vizionárka), ktorá videla Pannu Máriu vo veku 13 rokov, ale bola ešte negramotná a nemohla študovať náboženskú náuku, mohla pristúpiť k prvému svätému prijímaniu, pretože poznala aspoň tieto dve pravdy.
Ak nepoznáme tieto dve pravdy, bez ohľadu na to, koľko peňazí, zdravia, slávy máme, neurobia nás šťastnými: "S touto novou knihou, autom, prácou, kurzom, terapiou,... budem konečne šťastný" (no nie, vždy nám niečo "chýba", pretože sme stvorení pre nekonečno (*) a len tieto dve pravdy nás s ním "spájajú") (**).
(*) "Stvoril si nás pre seba a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v Tebe." Vyznania svätého Augustína, I, 1, 1.
(**) Okrem toho, že tieto pravdy poznáme, musíme ich aj uskutočňovať ("viera bez skutkov je mŕtva viera" Jak 2, 24).
Tu (v dolnej časti stránok) informujeme o zmenách na tejto webovej stránke. |
Práca prebieha. |
